Výprava na Lúku Nebezpečenstva

Po ceste sme zanechávali stopárske značky pre Sýkorku, ktorá mala prísť vlakom o niečo neskôr, a počkali sme ju na dohodnutom mieste. Po ceste sme tiež nabrali pitnú vodu z lesnej studničky. Ked´ nás Sýkorka vystopovala, vystúpili sme strmým kopcom na lúku. Tá sa nachádza dost´ hlboko v lese a je vlastne skôr rúbaniskom. Našli sme miesto vhodné a bezpečné na založenie ohňa (čo sme mali povolené aj od lesníkov) a  v kotlíku sme z vody a donesených surovín uvarili polievku. Lesníci, ktorí sa k nám veľmi nenápadne prikradli (alebo skôr my sme boli tak nepozorní! dokonca ani Sojka si ich nevšimla) nám povedali, že v mladine nad nami je divá sviňa s mladými. Všetci sme sa obzerali po okolitých stromoch vhodných na lezenie a lúku pomenovali.

Ked´ sme sa najedli a uznali sme, že náš hluk asi sviňu vyplašil, zahrali sme si hru na hľadanie jari, s tým že sa môže ísť len smerom dolu od ohniska. Každý mal papierik s úlohami: 1. nájdi jednu klíčiacu rastlinu, 2. nájdi dva rôzne rozvíjajúce sa puky, 3. nájdi tri rôzne kvety, 4. nájdi štyri rôzne listy. 5. prines alebo opíš niečo, čo ťa v lese zaujalo. Niektoré nálezy: klíčiaca tráva, puky buku a dubu (ale nerozvíjali sa), devetsil biely, podbeľ lekársky, pľúcnik lekársky, malá huba ktorú nepoznáme, list divozelu a vratiča a iné.

Pri odchode sme ohnisko zahasili a zakopali a okolie upratali. Lúka našou prítomnosťou neutrpela a my sme mohli počas jedného dňa obdivovať jej krásu.